PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Chyba nie je vo vašom CD playeri. Nemusíte vypínať, vaše nové voňavé CD „World Coming Down“ nie je poškrabané. Preskakuje naschvál. Môžete ďalej pokojne pokračovať v počúvaní. Prečo ten nechápavý pohľad? Zase niečo nie je tak, ako má byť? Že to nie je žiaden romantický úvod k ľúbostným sonátam? Žiaden text o láske? Žiadne príjemné počúvanie zasnených melódii, ktoré hrejú pri srdci? Nuž nie je. Vitajte v realite. Ak prekonáte svoje sklamanie, čaká vás zážitok s najlepším albumom, aký brooklynská štvorka kedy svetu dala.
Koľko existuje kapiel, ktoré vynájdu spoľahlivý kľúč na bezprostredný úspech a na najbližšom albume nielenže tento kľúč zavrhnú, no absolútne ho znegujú? Na druhej strane, bolo by veľmi chybné domnievať sa, že „World Coming Down“ v sebe nemá typickú melodickú tvár TYPE O NEGATIVE, a že je úplne studené a surreálne. Tieto a mnohé iné dojmy človeku napadnú, pokiaľ nad posluchom albumu príliš premýšľa, namiesto toho, aby vyzval svoje zmysly na zápas s hudbou, ktorá provokuje a nič neuľahčuje. Hudbou, na ktorej sa tentokrát vybúrila šedá eminencia brooklynskej štvorky Josh Silver, kým Peter Steele bojoval so svojimi kokaínovými démonmi a okrem desivých textov sa nezmohol na nič iné.
Letný sneh nechladí.
Raz ho vyskúšaš a nakazí ťa.
Opäť som stratil sám seba.
Je to nočná mora, no všetko je jasné.
Skončí to.
Kedy však?
(„White Slavery“)
Takmer popové melodické linky utápa sonická beznádej. Hluková stena, oproti bustrovému a reverbovému masívu predošlých albumov ešte surovejšia a bolestivejšia, s ľudskejšou stránkou horizontálnych klávesov a precítených spevov nekontrastuje. Všetky elementy zvuku vedú uhrančivý dialóg o stratách, zúfalstve a beznádeji. Iné kapely sa vám snažili predať svoj dojímavý príbeh tak, že do inotajov pomalej a čiernej zaobalili svoje prvoplánové posolstvo. TYPE O NEGATIVE z poslucháča strhávajú šaty, bičujú ho a menia ho na súčasť svojho deja, až kým zúfalo prosí o vyslobodenie. Dočká sa. Nehudobné intermezzá „Sinus“, „Liver“ a „Lung“ ušetria uši, nie však dušu. Stačí zatvoriť oči a do mysle sa vrývajú desivé obrazy feťáka, alkoholika a fajčiara, končiace jediným a nefalšovaným peklom. Nemocničné pípanie prechádza do súvislej čiary a presvedčivý plač ženy nahlodáva posledný zdravý rozum, ktorý vám zostal.
Bolo by najjednoduchšie ukázať prstom,
no na vine som iba ja.
Neodškriepim, že pravda leží v mojom odraze,
a zároveň niet pochýb,takto to ďalej nejde...
Áno, viem.
Môj svet sa rúca.
Áno, viem.
To ja som ho zničil.
(„World Coming Down“)
Bolo by chybné devalvovať album „World Coming Down“ na odyseu jedného ľudského úpadku. Možno z posledných zábleskov triezvosti sa naň zmestili aj plnohodnotné hudobné skvosty, ktoré na chvíľu dávajú zabudnúť na smrť a zúfalstvo. Zvukovo identické, dramaturgicky absolútne zapadajúce, no predsa len iné. Netreba rozoberať jemnejšiu, očividne pre rádiá stvorenú „Everything Dies“. Spomenúť treba najmä na jednu z najkrajších skladieb TYPE O NEGATIVE vôbec, ktorá navyše paradoxne znie oproti zbytku albumu veľmi optimisticky:
Povedz slová, ktoré túžim počuť,
Zovri, kusni, bozkaj, saj, líž a spáľ.
Pyromanticky, ako to ty vieš.
Som jej otrok.
Žijem, aby horela.
(„Pyretta Blaze“)
No a na záver večná inšpirácia Petra Steela, zároveň pokračovanie netradičných cover verzií, miešanec skladieb „Day Tripper“, „If I Needed Someone“ a „I Want You (She’s So Heavy)“ od THE BEATLES. Pokus o odkaz, že napriek všetkej beznádeji sa veci môžu skončiť dobre? Peter Steele sa po albume dal do poriadku, tvrdí, že je čistý a dokonca najnovšie v sebe objavil aj vieru v Boha. Po hudobnej stránke sa však táto očista skončila rozpačito. Nasledujúci „Life Is Killing Me“ bol síce príjemným rockovým albumom s viacerými skvelými skladbami, ako celok však sklamal. Čaká nás novinka „Dead Again“. Správy z tábora TYPE O NEGATIVE hovoria o ďalšom pochmúrnom období a Petrovom vyrovnávaní sa so smrťou milovanej matky. Isté je, že magickosť okamihu, v ktorom svet uzrel veľdielo „World Coming Down“, sa už nezopakuje. Teraz už ide len o to, či bude nový album podobným krokom do neznáma, alebo po vzore nemocničného „Life Is Killing Me“ iba ďalšou konformnou doskou starnúcej, rekapitulujúcej kapely.
TYPE O NEGATIVE dokázali svoju vyspelosť a zároveň vyzvali poslucháča, aby dokázal svoju.
Peter Steele
- spev, basa
Josh Silver
- klávesy
Kenny Hickey
- gitary
Johnny Kelly
- bicie
1. Skip It
2. White Slavery
3. Sinus
4. Everyone I Love Is Dead
5. Who Will Save The Sane?
6. Liver
7. World Coming Down
8. Creepy Green Light
9. Everything Dies
10. Lung
11. Pyretta Blaze
12. All Hallows Eve
13. Day Tripper Medley
Dead Again (2007)
Symphony For The Devil (DVD) (2006)
Life Is Killing Me (2003)
After Dark (DVD) (2000)
The Least Worst Of (2000)
World Coming Down (1999)
October Rust (1996)
Bloody Kisses (1993)
Origin Of The Feces - (Not) Live At Brighton Beach (1992)
Slow, Deep And Hard (1991)
Datum vydání: Úterý, 21. září 1999
Vydavatel: Roadrunner
Stopáž: 73:58
Produkce: Josh Silver, Peter Steele
Studio: Systems Two
Po October Rust nejlepší TON.. atmosférický, ale jinak.. na OR se najde více krásných momentů. Jinak úžasné album.
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.